Prenesenie firmy do zahraničia: výhody, nevýhody a na čo si dať pozor

Prenesenie firmy do zahraničia – výhody, nevýhody a daňové riziká

Prenesenie firmy do zahraničia láka čoraz viac podnikateľov. Často je to najmä kvôli vidine nižších daní alebo jednoduchšej administratívy.
V praxi však platí, že realita býva podstatne zložitejšia. Preto je dôležité pozerať sa na tento krok komplexne a s nadhľadom.

V tomto článku si preto vysvetlíme, čo v skutočnosti znamená presun firmy do zahraničia, aké výhody môže priniesť, aké riziká so sebou nesie a kedy má zmysel o ňom vôbec uvažovať.


Čo znamená prenesenie firmy do zahraničia

Pod pojmom prenesenie firmy sa v praxi skrýva viacero riešení. Nejde totiž len o jednoduchý presun sídla.

Najčastejšie ide o:

  • založenie novej spoločnosti v zahraničí,
  • presun sídla alebo miesta skutočného vedenia,
  • podnikanie prostredníctvom zahraničnej firmy,
  • kombináciu slovenskej a zahraničnej spoločnosti.

Zároveň treba zdôrazniť, že daňové orgány nehodnotia len formálne zápisy.
Naopak, rozhodujúce je, kde sa firma reálne riadi a kde sa prijímajú kľúčové rozhodnutia.


Výhody prenesenia firmy do zahraničia

1️⃣ Nižšie daňové zaťaženie

Jednou z hlavných motivácií je spravidla nižšia daň z príjmov.
Niektoré krajiny ponúkajú:

  • priaznivejšie sadzby daní,
  • stabilnejšie daňové prostredie,
  • menej časté legislatívne zmeny.

Vďaka tomu môže byť podnikanie pri vyšších ziskoch efektívnejšie.


2️⃣ Menej administratívy

Okrem daní zohráva úlohu aj administratíva.
V niektorých krajinách je totiž:

  • jednoduchšie založiť firmu,
  • menej pravidelných hlásení,
  • rýchlejšia komunikácia s úradmi.

Z tohto dôvodu môže podnikateľ ušetriť čas aj energiu.


3️⃣ Lepší prístup k zahraničným trhom

Zahraničná firma môže zároveň:

  • pôsobiť dôveryhodnejšie pre zahraničných klientov,
  • uľahčiť obchodovanie v rámci EÚ,
  • zjednodušiť fakturáciu a zmluvné vzťahy.

Najmä pri medzinárodnom podnikaní ide o významnú výhodu.


4️⃣ Diverzifikácia podnikania

Presun časti podnikania do zahraničia môže navyše:

  • znížiť závislosť od jedného štátu,
  • rozložiť podnikateľské riziko,
  • ochrániť firmu pred náhlymi zmenami zákonov.

Nevýhody a riziká, na ktoré si treba dať pozor

⚠️ 1️⃣ Miesto skutočného vedenia

Jedno z najväčších rizík spočíva v tom, že firma je síce zapísaná v zahraničí, avšak reálne riadená zo Slovenska.

Ak:

  • rozhodnutia prijíma vedenie na Slovensku,
  • podnikateľ sa fyzicky nachádza na Slovensku,

daňový úrad môže firmu považovať za daňového rezidenta SR.
Následne môže dôjsť k domeraniu daní alebo k dvojitému zdaneniu.


⚠️ 2️⃣ Vyššie náklady

Hoci sa často hovorí o úsporách, v praxi môžu náklady rýchlo narásť.

Typicky ide o:

  • právne a daňové poradenstvo,
  • vedenie účtovníctva v dvoch krajinách,
  • bankové a administratívne poplatky.

Preto je dôležité porovnávať reálne náklady s očakávanými úsporami.


⚠️ 3️⃣ Zvýšený dohľad a kontroly

Zahraničné štruktúry sú dnes pod väčším drobnohľadom.
Daňové správy si totiž:

  • vymieňajú informácie,
  • sledujú prepojené osoby,
  • kontrolujú transferové ceny.

V dôsledku toho môže byť kontrola prísnejšia než pri čisto slovenskej firme.


⚠️ 4️⃣ Pravidlá proti daňovej optimalizácii

Okrem toho platia v EÚ pravidlá proti agresívnej daňovej optimalizácii.
Takzvaný „papierový presun“ firmy dnes vo väčšine prípadov neobstojí.


Kedy má presun firmy zmysel

Presun firmy do zahraničia môže dávať zmysel vtedy, ak:

  • podnikanie je reálne vykonávané v zahraničí,
  • firma má zahraničné vedenie alebo zamestnancov,
  • klienti sú prevažne zo zahraničia,
  • ide o dlhodobú a premyslenú stratégiu.

Kedy môže byť presun skôr problémom

Naopak, riziko vzniká vtedy, keď:

  • podnikateľ zostáva na Slovensku,
  • zahraničná firma je len formálna,
  • chýba reálna ekonomická podstata.

V takých prípadoch môže presun priniesť viac komplikácií než úžitku.


Záver

Prenesenie firmy do zahraničia nie je univerzálne riešenie.
Hoci môže priniesť výhody, zároveň so sebou nesie významné riziká, ktoré netreba podceňovať.

Preto platí, že správne nastavený presun má zmysel len vtedy, ak vychádza z reálneho podnikania, nie len z formálnej snahy o nižšie dane.


Zdroje a právny základ

  • Zákon č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov
  • Zákon č. 563/2009 Z. z. – Daňový poriadok
  • Smernice EÚ proti daňovým únikom (ATAD)
  • Medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojitého zdanenia
  • Metodické usmernenia Finančnej správy SR

Ľubomír Vanko

matea.sk

Som konateľ spoločnosti Matea s.r.o., ktorá sa špecializuje na účtovníctvo, dane, mzdy a podnikateľské poradenstvo. Podnikateľom pomáham zorientovať sa v legislatívnych zmenách a pochopiť ich praktické dopady na podnikanie.