Influencer marketing sa v posledných rokoch výrazne zmenil. Kým kedysi išlo skôr o hobby alebo príležitostnú spoluprácu, dnes už štát vníma influencerov ako ekonomicky aktívne osoby. Práve preto sa čoraz viac dostávajú do pozornosti zákonov aj kontrolných orgánov.
V tomto článku si preto postupne vysvetlíme, aké povinnosti influencerom v roku 2026 vyplývajú zo zákona, na čo si musia dať pozor a kde vznikajú najčastejšie chyby.
Influencer ako podnikateľ podľa zákona o dani z príjmov
Na úvod je dôležité povedať jednu vec: influencer nemusí mať živnosť, aby mu vznikla daňová povinnosť.
Podľa zákona č. 595/2003 Z. z. o dani z príjmov (§ 6 ods. 1 a 2) sú zdaniteľnými príjmami aj príjmy z reklamnej a propagačnej činnosti. To znamená, že ak influencer opakovane spolupracuje so značkami, poskytuje reklamu alebo propagáciu, ide o zdaniteľný príjem.
Zároveň treba zdôrazniť, že zákon nerozlišuje:
- počet followerov,
- platformu (Instagram, TikTok, YouTube),
- ani to, či ide o vedľajší príjem popri zamestnaní.
Inými slovami: ak príjem existuje, vzniká povinnosť ho zdaniť.
Barterové spolupráce ako zdaniteľný nepeňažný príjem
Ďalšou častou témou sú barterové spolupráce. Mnohí influenceri sa mylne domnievajú, že ak nedostali peniaze, nemajú čo zdaňovať. Avšak zákon hovorí niečo iné.
Podľa § 2 písm. c) a § 8 zákona o dani z príjmov je zdaniteľným príjmom aj nepeňažné plnenie, ak má peňažnú hodnotu. V praxi to znamená, že produkt, služba, pobyt alebo napríklad elektronika získaná výmenou za reklamu predstavujú príjem.
Preto platí, že aj barter je potrebné:
- oceniť reálnou hodnotou,
- zaevidovať,
- a následne zdaniť.
Z pohľadu zákona teda argument „peniaze mi neprišli na účet“ neobstojí.
Povinné označovanie reklamy a ochrana spotrebiteľa
Okrem daní sa do popredia dostáva aj transparentnosť voči sledovateľom. Práve tu zohrávajú úlohu zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a zákon č. 147/2001 Z. z. o reklame.
Tieto predpisy hovoria, že spotrebiteľ musí byť jasne informovaný o tom, že ide o reklamu. Ak reklama nie je zreteľne označená, ide o nekalú obchodnú praktiku.
Z tohto dôvodu musí influencer reklamu označiť jednoznačne, napríklad:
- #reklama
- #spolupráca
- #ad
Naopak, označenia typu #collab, #thanks alebo #gifted sa nepovažujú za dostatočné. V prípade porušenia zákona môže dôjsť k pokutám alebo k nariadeniu odstránenia obsahu.
Zmluvy so značkami nie sú len formalita
Keď už hovoríme o spoluprácach, nemožno obísť zmluvy. Podľa Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka ide pri spolupráci influencera so značkou o zmluvný vzťah – a to aj vtedy, ak neexistuje klasická písomná zmluva.
Problém však nastáva v momente, keď dôjde k sporu, kontrole alebo nevyplateniu odmeny. Práve vtedy sa ukáže, že písomná zmluva nie je zbytočnosť, ale ochrana.
Zmluva by preto mala jasne upravovať:
- rozsah spolupráce,
- formu odmeny alebo barteru,
- povinnosť označovať reklamu,
- zodpovednosť za obsah.
Kontroly zo strany daňového úradu a porovnávanie údajov
Napokon je potrebné spomenúť aj zákon č. 563/2009 Z. z. – Daňový poriadok. Ten dáva daňovým úradom právo zisťovať skutočný stav veci a porovnávať verejne dostupné údaje.
V praxi to znamená, že obsah na sociálnych sieťach môže byť porovnávaný s priznanými príjmami. Influencer je zároveň povinný preukázať pôvod a zdanenie svojich príjmov.
Najčastejším problémom pri kontrolách býva nepriznanie barterových spoluprác alebo úplná absencia evidencie.
Záver: Influencer marketing má jasné pravidlá
Na záver možno povedať, že influencer marketing už nie je právne nejasná oblasť. Naopak, v roku 2026 má jasné daňové aj právne pravidlá.
Preto platí, že správne nastavenie povinností, evidencia príjmov a transparentnosť voči sledovateľom sú vždy lepším riešením než riešenie problémov spätne.
